Miroslav Masaryk (1951) s uverejňovaním svojich, prevažne prozaických prác začal koncom šesťdesiatych rokov dvadsiateho storočia. Nakoľko šesťdesiate sa rýchlo prehupli do sedemdesiatych v ktorých v spoločnosti, po vpáde okupačných vojsk, zavládla tvrdá normalizácia a v písaní angažovanosť, jeho písanie sa stalo sporadickým. Aj tu bola možnosť (viackrát bol k tomu zo strany redakcií vyzvaný), začať písať angažovane a tým si zabezpečiť pravidelné publikovanie hocijakých hlúpostí, ktorých vtedy vychádzalo neúrekom.

K „angažovanej“ tvorbe sa akosi nedokázal nadchnúť. Pociťoval k nej priam až fyzický odpor a tak sa rozhodol zvoliť klasický spôsob obživy. Vyštudoval vysokú školu a po jej skončení odišiel do výroby. Po čase výrobu zamenil za povolanie úradníka a po 1989 zvolil dráhu samoživiteľa vo sfére obchodnej činnosti. V čase po odchode z výroby začal spolupracovať so Slovenským rozhlasom. Napísal niekoľko desiatok večerníčkov pre deti. Publikoval aj časopisecky a taktiež sa venoval publicistike.

Prvá kniha Pán Stojka a myšička Sojka (2009) je rozprávkovým fantazijným príbehom v ktorom sa veľký hrniec zlatých peňazí ukáže ako úplne k ničomu a preto sa stratí v hnilobne páchnucom bahne potoka.

Druhá kniha Boli sme frajeri (2011) je akousi sondou do chlapčenského dospievania; témy, ktorá v každom mužovi ostáva po celý život s celou svojou zložitou krásou sklamaní, omylov, šťastných, ale aj beznádejných lások.

Posledná kniha Asi budeme spolu chodiť (2018), je voľným pokračovaním predchádzajúcej knihy a pokúša sa dovŕšiť životné tápanie o čosi starších hlavných postáv Doda a Mareka v oblasti vzťahov k nežnému pohlaviu. Zároveň sú postavení aj pred niektoré vážnejšie problémy a pohľady na svet, ktorý ich obklopuje (ak čosi také v ich veku existuje).